vykazuju miery 19, (horizont obv. lüavy), 17 (Sagit. obi. lilavy), 8 (§irka lilavy), 16 (vyâka nosa), 7 (dîzka lüavy), 2 (rozpätie ramien), 1 (vyäka tela), 18 (transv. obi. hlavy), ide tu predoväetkym о miery kostrové. Z tychto prînosov môzeme usudzovat, ze tento faktor nam v podstate rozölenuje pouzité miery na miery objemové a na miery dlzkové. Zaujîmavé je napr., ze bikristâlna a bispinâlna sîrka panvy spadaju medzi miery objemové, kym biakromiâlna âîrka ramien sa pripâja к mieram dîzkovym. Vidno teda, ze jedna skupina mier je prevazne determinovanâ stavbou kostry — hlava, vyäka tela, rozpätie ramien a iné, kym druM skupina je viazanâ na makké èasti, ako to ukazujû miery obvodov. U zâpastia, ktoré sa tu radî sîce malym prînosom, aie predsa к skupine znakov objemovych, hrâ asi ulohu to, ze sme merali obvod. Je zaujimavé, ie aj prâce inych autorov zistuju podobny dîzkovo objemovy faktor, ktoré dve skupiny mier na sebe dost nezâvisle varîruju.

/ / / . faktor vykazuje jedine vyznamné prinosy na rozmeroch 5 (bispinalis), 1 (vyäka tela), 2 (rozpätie ramien), 4 (biacromialis), 6 (bicristalis), 3 (vyäka V sede), prinosy na ostatnych mierach su prakticky ne vyznamné. Mozno teda tento faktor charakterizovat ako faktor vystihujuci predoväetkym dîzku a aîrku trupu a dlzku koncatin. Z tohto faktoru vidno, ze hlavové miery majiî nezâvislu variacnu tendenciu od vyääie uvedenych mier. Tiito skutoönost potvrdzuje aj

IV , faktor s maximâlnymi prînosmi na rozmeroch 19 (horizont. obv. hlavy), 18 (transverz. obi. hlavy), 17 (sagit. obi. hlavy), 7 (dîzka hlavy), ktory by sme mohli charakterizovat ako hlavovy faktor vystihujuci najmä rozmery neuro- krânia.

F . faktor najviac postihuje aîrkové a vyakové miery tvârovej ëasti hlavy 15 (vzd. vn. oc. kiîtikov), 10 (aîrka tvâre), 16 (vyäka nosa), 14 (morfologickâ vyäka tvâre).

VI . faktor je predoväetkym faktorom hornej ôasti trupu 22, 21 (min. a max. obvod hrudnîku). Tento faktor je väak uz pomerne tazko interpretovatelny vzhl'adom na nîzke hodnoty korelâciî v 5. reziduâlnej korelacnej matrici.

Ak celkove hodnotime naäe zistenia môzeme uzatvârat, ze nâa subor 27 mier by bolo mozné redukovat na 6 mier, ktoré by nâm vystihli stavbu tela a sice :

1 . vyäka tela, alebo rozpätia ramien

2 . obvod stehna, alebo ramena

3 . bikristâlnu aîrku panvy

4 . horizontâlny obvod hlavy

5 . morfologicku vyäku tvâre

6 . obvod ûudniku (minimâlny, alebo maximâlny)

Tieto miery by nâm prakticky postaöili na analyzu stavby tela, pretoze su to miery, ktoré najtypickejsie reprezentujû zistené faktory. Bude nespome zaujîmavé porovnat tieto vysledky s vysledkami faktorovej analyzy u dalaîch vekovych skupîn a u oboch pohlavî, со nâm umozni dat odpoved na zâkladnu otâzku nâsho vyskumu. Domnievame sa, ze naäa ilustrâcia faktorovej analyzy by mohla byt podnetom pre daläie vyuzitie tejto techniky v antropologii.

Za matematicko ätatisticku spoluprâcu, teoretické zdôvodnenie pouzitej me tody a za pomoc pri vypoötovych prâcach d'akujem ätatistikovi naäej kliniky ing. Cecerovi.

Adresa : I. Drobny, Psychologickà vychovnâ klinika Bratislava Legionârska 10

299